Kým dnes zdieľame fotky okamžite, kedysi sa dovolenkové pozdravy písali ručne
Na dovolenkách nechýbali fotoaparáty, piesok medzi stránkami kníh a samozrejme, pohľadnice. Vyberali sa starostlivo v stánkoch, hľadala sa tá najkrajšia, s morom, hradom či západom slnka. Na zadnú stranu sa zmestilo len pár viet, no každá mala váhu – „Pozdrav z Tatier,“ „Je tu krásne,“ „Myslíme na vás.“
Potom sa hľadala známka, poštová schránka a začalo sa čakanie. Kým pohľadnica dorazila, dovolenka bola možno už dávno za nami, ale práve to jej dodávalo čaro. Bola to stopa, dôkaz, že niekde na svete niekto myslel práve na vás.
Aj napriek všetkej rýchlosti technológií má pohľadnica stále svoje čaro. Možno práve preto ju mnohí opäť objavujú – ako symbol pozornosti v čase, keď sa správy strácajú medzi notifikáciami.