Bežecké pásy boli vynájdené pre väzňov, ktorí nahrádzali vodný mlyn
Vynález bol určený najmä pre tvrdohlavých a nič nerobiacich odsúdených.
„Behúň“ vynašiel anglický stavebný inžinier Sir William Cubitt v roku 1818. Princíp fungovania bol jednoduchý, väzni stúpali po „nekonečných schodoch“, ktoré svojim točením dokázali pumpovať vodu alebo drviť zrno. Ak by počas vyčerpávajúcej osemhodinovej „smeny“ väzni naozaj šliapali po normálnych schodoch, vyšplhali by sa aj cez dva kilometre do výšky. Námaha spojená s podvýživou často viedla k chorobe väzňov, ale väznice v Británii a Spojených štátoch aj napriek tomu tieto stroje kupovali.
V Anglicku sa bežiaci pás využíval až do konca 19. storočia, postupom času ich však prestali používať. Väzňov potom využívali napríklad na zber bavlny alebo kladenie tehál. Keď v 60. rokoch minulého storočia istý doktor Kenneth Cooper preukázal zdravotné účinky bežiaceho pásu, zažil tento vynález obrovský návrat. V dnešnej dobe je obľúbeným „mučiacim“ nástrojom pri cvičení.
