Máme bohaté zásoby. Ale sú vyčerpateľné

Vybrali sme sa do ústavu Dionýza Štúra. Vedúci oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Peter Málik pre Rádio Vlna hovorí:

„Podzemnú vodu možno považovať v zásade za najstabilnejšiu časť vodného kolobehu. Samozrejme, ani táto podzemná voda nie je nevyčerpateľná, ale môžeme smelo tvrdiť, že ide o železnú rezervu pre časy sucha. Ale zase nie všade je to tak. Veľkú úlohu zohráva priepustnosť a zásobnosť hornín.“

Zaujímalo nás tiež, ktoré oblasti na Slovensku sú na tom najhoršie:

„Na severovýchode a severozápade Slovenska, teda regiónoch, ktoré nazývame Kysucami, Oravou a Šarišom, tam, kde sú na povrchu väčšinou vodohospodársky nepriaznivé flyšové horniny. Ale zase v týchto regiónoch býva zvyčajne aj viac zrážok, ktoré za normálnych okolností môžu kompenzovať tieto hydrogeologicky slabšie vlastnosti. Akonáhle zrážky začnú vynechávať, ako to bolo napr. teraz v prípade po sebe idúcich rokoch 2017, 2018, tak sa tu začne deficit zdrojov podzemnej vody veľmi rýchlo prejavovať.“

Peter Málik pokračuje:

„Zo všetkého najviac sú postihnuté tri kotliny na juhu stredného Slovenska, a teda Rimavská, Lučenecká, Ipeľská, kde je rovnako nepriaznivé geologické podložie ako aj najväčší nedostatok zrážok v kombinácii s dlhými letnými suchami.“

Chceme, aby sa situácia zlepšila. Čo máme robiť?

„Samozrejme, že Slovensko je malou krajinou na to, aby sme sami dokázali ovplyvniť globálne trendy, ale aj tak by sme mali začať predovšetkým od seba.“

Ako hovorí Peter Málik v každom prípade sa musíme vedieť adaptovať na dlhé suché obdobia. Hlavne neplytvaním vody a jej ochranou pred kontamináciou.

A odborník pripomína aj úlohu štátu:

„Zodpovedné evidovanie a spravovanie tohto vodného bohatstva tak, aby ho bolo dosť pre všetkých, a nielen teraz, ale aj tým budúcim generáciám by sme mali nechať po sebe dostatok dobrého a dostatočne veľkého vodného bohatstva.“