Aký dlhý čas by sme prežili na iných planétach?
Možno raz príde deň, kedy budeme nútení nájsť si nový domov....
V dôsledku devastácie našej Zeme, mnohí vedci rozmýšľali nad zmenou planéty, ktorá by mohla zachrániť existenciu ľudstva. Negatívne vplyvy ako preľudňovanie Zeme, vyčerpávanie zdrojov masívne úhyny flóry a fauny a vytváranie plastových ostrovov v oceánoch budú mať pre nás katastrofálne následky. Čínsky vedci sa usilovali o vypestovanie klíčkov bavlny a kapusty na mesiaci, ale podmienky boli príliš nehostinné.
Poďme sa teda pozrieť na to kde by sa podarilo zakotviť v našej Slnečnej sústave.
Merkúr
Je najbližšie ku Slnku. Jeho podnebie je veľmi nehostinné. Kým na jednej strane je veľmi horúco – až 427⁰C, na druhej strane je mrznúca zima - -179⁰C. Ak by ste dokázali balansovať na hranici medzi roztopením a zamrznutím prežili by ste asi na 2 minúty.
Venuša
Má podobnú gravitáciu ako Zem. Jej povrch je taktiež veľmi horúci - 482⁰C. Prechádzka po nej by netrvala ani sekundu.
Mars
Je opakom Venuše. Má veľmi chladné podnebie, ktoré by sme síce s teplým oblečením prežili, ale nevystačil by nám dych. Jeho gravitácia je podobná zemskej.
Jupiter
Nemá pevný povrch. Je tvorený plynmi. Prepadali by sme sa k jadru, kým by nás nerozpučil tlak plynov.
Saturn
Je plynná planéta. Život by nebol možný kvôli extrémnym plynným búrkam.
Urán
Je tvorený metánom, vodou a amoniakom. Dýchať by sme museli vodík a hélium, čo by nás udusilo.
Neptún
Je veľmi ďaleko od Slnka. Panuje tu extrémny chlad a slnečné lúče sem slabo dopadajú, z dôvodu veľkej vzdialenosti. Zamrzli by sme ani nie v stotine sekundy.
Mali by sme teda zvážiť ako sa chováme k našej matke Zemi, lebo veľa možností nemáme.
