Existujú časti nášho tela, ktoré vďaka evolúcii už nepoužívame
Počas dlhého vývoja ľudstva v nás ostali aj súčasti, ktoré pre nás nepredstavujú žiadny úžitok.
Ľudská rasa sa vyvíja už tisíce rokov a neustále sa prispôsobuje meniacim sa podmienkam. Azda nikoho neprekvapí, že ľudia mohli v minulosti vyzerať inak ako dnes, predsa len svet bol iný aj pred sto rokmi, nieto ešte pred tisícmi. Málokomu ale napadne, že evolúcia sa nás dotkla natoľko, že v našom tele existujú aj súčasti, ktoré vôbec nepoužívame a môžu nám byť na oštaru.
Naši predkovia mali vo svojom tele viacero súčastí, ktoré boli nevyhnutné pre ich život ale my pre nich už využitie nenájdeme. Typickým príkladom je kostrč, ktorá je vlastne pozostatok chvosta. Naši predkovia z dávnych čias ešte chodili po štyroch končatinách, preto potrebovali chvost pre rovnováhu. Keď sa človek naučil chodiť po zadných, nemal už pre chvost využitie a tak postupne zmizol, hoci ostala po ňom kostrč. Takisto zuby múdrosti sú nám dnes väčšinou len na otravu, hoci v minulosti sme ich hojne využívali. Totižto pračlovek mal výraznejšiu čeľusť, ktorú využíval na prežutie potravy. S rozvojom teplej stravy ale nepotreboval už vyvinúť toľko sily na prežúvanie, preto sa čeľusť postupne zmenšovala, ale zuby múdrosti nám ostali.
Charles Darwin tvrdil, že slepé črevo nemá pre nás žiadny význam. Je pozostatkom z dôb, kedy bol človek primárne bylinožravcom. Ušné svaly pomáhali našim predkom zachytiť potenciálne nebezpečenstvo alebo prichádzajúceho predátora. Vývojom ľudskej spoločnosti sa táto schopnosť postupne vytrácala, hoci niektorí ľudia nás tým dodnes dokážu pobaviť. Každý chlp má svoj sval, ktorý ho dokáže vzpriamiť. Túto schopnosť našim predkom, vtedy ešte pokrytých srsťou, nadelila príroda, aby sa v chladnom počasí zahriali, prípadne pôsobili väčším dojmom pred útočiacimi predátormi. Teraz sa nám vlasy nadvihnú iba vtedy, keď cítime zimomriavky a naskakuje nám tzv. husacia koža. Pôvodný účel zahrievania sa už dávno vytratil.
