Dušičky - malé Vianoce
Pre mnohých sú Dušičky skôr smutným obdobím, kedy chodíme na cintorín zapáliť sviečku pre našich zosnulých príbuzných. Avšak história nás pozýva k tomu, aby sme sa skôr radovali. Pýtate sa prečo?
Aby nám počas roka nechýbal chlieb
Začiatkom 20. Storočia prenikli na slovenský vidiek, prevažne Oravu a Liptov, celkom milé zvyky a tradície, ktoré pozývali miestnych ľudí k tomu, aby časť svojej večere nechali pred domom, aby tak zasýtili aj duše mŕtvych. Odmenou za to im bolo, že im jedlo na tanieri nechýbalo ani celý ďalší rok.
Tí ,,zhovorčivejší“ zase nosili jedlo do mesta všetkým chudobným, ktorí im tak zase prisľúbili účasť na modlitbách za duše v očistci.
Na stole nechýbali ani krížiky a dušičky
Doslova ,,vianočná atmosféra“ panovala aj priamo vo vidieckych domácnostiach, v ktorých sa počas sviatku Všetkých Svätých vypekalo, ako by bolo tesne pred štedrým večerom.
Na stole nechýbali žemle v tvare hnátov, položených do tvaru kríža, ktoré sa zvykli nazývať aj ,,kosti svätých“ a veľmi obľúbenou pochúťkou boli aj samotné ,,Dušičky“, ktoré predstavovali štvorhranné pečivo plnené makom a džemom.
