Nútená bezmocnosť vs životný optimizmus

Môžu za to zlé vzťahy a neúspechy v živote

Ciest, ako sa dostať do stavu nútenej bezmocnosti je viacero, avšak stretávajú sa v dvoch základných bodoch, ktorými sú nekvalitné vzťahy či dlhodobé neúspechy v našich životoch. V prvom prípade, môže ísť o tzv. toxické vzťahy, ktoré nás ani nerobia šťastnými, aj nám spôsobujú značné problémy v našom sebavedomí, a napriek tomu sa z nich nevieme dostať.

Pocitom bezmocnosti trpíme aj vtedy, kedy sa nám nedarí dlhodobo dosahovať optimálne výsledky alebo reálny úspech v škole či práci. Zlé hodnotenia a nespokojnosť zo strany našich pedagógov, neskôr zamestnávateľov, môžu mať značný vplyv na našu psychiku a byť spúšťačom depresii.

Životný optimizmus je o tréningu

Na opačnej strane barikády stojí tzv. životný optimizmus, ktorý nás učí pozerať sa na každodenné veci a situácie z iného uhla pohľadu, a zároveň žiť v prítomnosti. Nie je to jednoduchá cesta a vyžaduje si to pravidelný a dôkladný tréning nášho mozgu, ako úžasného a výkonného ľudského orgánu.

Aby sme boli schopní dosiahnuť stav životného optimizmu, tak je potrebné, aby sme si dokázali každú, aj negatívnu situáciu v našom živote vždy vyhodnotiť, ako aj identifikovať spúšťače a dôvody jej vzniku. Náš mozog vtedy začne nanovo pracovať v náš prospech a pretvárať myšlienky človeka na pozitívnejšie a lepšie.