Sneženie v Arktíde už vôbec nemusí byť samozrejmosťou. Vedci prišli s alarmujúcou predpoveďou
Zrážky v Arktíde padajú v súčasnosti prevažne vo forme snehu. Podľa novej štúdie kanadských vedcov ich však v budúcnosti nahradí dážď. A to možno skôr ako sa predpokladalo. Informoval o tom v utorok britský denník The Guardian.
V oblasti okolo severného pólu Zeme v súčasnosti častejšie sneží ako prší. To sa však môže do konca tohto storočia zmeniť, ak priemerné teploty narastú o 3 stupne Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.
Vedci boli v auguste prekvapení, keď na najvyššom mieste grónskeho ľadovca v nadmorskej výške 3216 metrov začal prvý raz v histórii pozorovaní padať dážď, pripomína The Guardian. Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene.
Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.
Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jetstreamu, a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov, vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike. "Časté a husté sneženie v Arktíde je veľmi dôležité pre celý región, ale aj globálnu klímu, pretože (sneh) odráža veľa slnečného žiarenia," uviedla vedúca štúdie Michelle McCrystallová z Manitobskej univerzity v Kanade. Keď dážď napadne na sneh a potom zamrzne, zvieratá sa nedokážu dostať k potrave. "Soby, karibu a pižmone nedokážu preraziť vrstvu ľadu, takže sa nevedia dostať k tráve, ktorú potrebujú na prežitie," priblížila McCrystallová.
"Táto nová štúdia vykresľuje znepokojivý obraz budúcich klimatických zmien v Arktíde, ktoré sú rýchlejšie a rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Tento výskum je varovným signálom pre Arktídu,"zhrnul profesor Richard Allan z univerzity v britskom Readingu.
Gavin Schmidt z amerického Goddardovho inštitútu pre štúdium vesmíru však uviedol, že závery štúdie sú "nepodložené", pretože niektoré z nových klimatických modelov počítajú s vyššími priemernými teplotami, než uvádzajú súčasné predpovede.
