Dnešné prehrávanie hudby je rýchle, pohodlné a digitálne. No spomínate si ešte na časy, keď sme sedeli pri rádiu s prstom na tlačidle „record“ a dúfali, že moderátor nebude hovoriť do refrénu? Kazety boli pokladom a každá nahrávka mala svoj príbeh.
V čase, keď neexistovali streamovacie služby, kazety boli hlavným médiom na počúvanie aj zdieľanie hudby. Nahrávať si obľúbené skladby z rádia bolo malým rituálom – čakali sme, kým sa začne pesnička, dúfali, že ju neprestrihne reklama, a so zatajeným dychom stlačili „record“. Každá kazeta bola jedinečná a často doplnená ručne písaným zoznamom skladieb.
Mixkazety boli aj prejavom náklonnosti – poslať niekomu vlastnoručne nahratý výber piesní bolo osobnejšie ako akékoľvek dnešné zdieľanie playlistu. Kazety sme pretáčali ceruzkou, opravovali pokrčené pásky a starostlivo ich ukladali do obalov, ktoré nám pripomínali konkrétne obdobia života.
Hoci technológia pokročila, mnohí s láskou spomínajú na zlatú éru kaziet – čas, keď hudba nebola samozrejmosťou, ale zážitkom, ktorý si bolo treba vybojovať a vážiť. A možno práve preto zanechala v našich spomienkach taký silný odtlačok.