V čase pred tabletmi a notebookmi boli školské zošity naším hlavným pracovným nástrojom. Každý z nich bol jedinečný – od šikmého písma až po kresbičky na okrajoch stránok.
Ručne písané poznámky mali svoje osobité kúzlo. Nielenže sme si pri písaní viac pamätali, ale každý zošit bol tak trochu odrazom nášho sveta – s preškrtanými slovami, podčiarknutými definíciami a občas aj tajnými odkazmi pre spolužiakov. Obaly sme si zdobili nálepkami, občas sme si písali mená svojich „lások“ alebo texty obľúbených piesní. Niektorí mali poznámky ako z učebnice, iní viac kreslili ako písali – no každý zošit niesol náš štýl a náladu daného ročníka.
Zápisníky sme využívali aj mimo školy – na písanie príbehov, básní, zoznamov a snov. Dnes ich často nahrádzajú obrazovky, ale práve ručné písanie malo silu spomaliť nás, sústrediť sa a vytvoriť niečo osobné. A preto si mnohí dodnes nechávame tie staré zošity ako malý návrat do čias, keď sa slová tvorili perom a papierom.