V čase pred e-shopmi nešlo len o to, čo si chceme kúpiť – ale najmä či sa to vôbec dá zohnať. Nakupovanie bolo o trpezlivosti, známostiach a občas aj šťastí. A keď sa objavila rada pred obchodom, znamenalo to, že „niečo majú“.
V minulosti nebolo samozrejmé kúpiť si to, čo sme chceli – skôr to, čo bolo. Banány sa objavili len raz za čas, na mlieko sa stálo ráno s krčahom v rade a nové topánky sa zháňali celé týždne. Obchody boli často poloprázdne a výber obmedzený, no o to viac si ľudia vážili, keď sa im niečo podarilo zohnať.
Tuzex bol takmer magickým miestom – obchod, kde sa dali kúpiť západné veci, ale len za bony, ktoré nebolo jednoduché získať. Džínsy, žuvačky, hračky alebo Walkman z Tuzexu boli symbolom luxusu a závideli ich všetci spolužiaci.
Nakupovanie bolo viac než len spotreba – bol to zážitok, niekedy aj malý spoločenský „lov“. Ľudia si radili, kde čo majú, čo sa oplatí a čo „práve prišlo“. A hoci dnes máme všetko na pár kliknutí, tá doba, keď aj obyčajný tovar mal hodnotu a získanie bolo malým víťazstvom, má svoje neopakovateľné miesto v našich spomienkach.