Dnes máme tisíce skladieb vo vrecku, no cesta k prenosnej hudbe nebola vždy taká jednoduchá. Spomínate si na walkmany, diskmany alebo malé vreckové rádiá so slúchadlami? Kedysi bola hudba zážitkom, ktorý sme si museli doslova „niesť“.
V 80. a 90. rokoch bol mať walkman niečo ako hudobný status – prehrávač kaziet, ktorý sme nosili pripnutý na opasku, so slúchadlami, čo nám pokrývali celé uši. Každé otočenie kazety, každé pretáčanie pásky ceruzkou a každá nahrávka z rádia mala svoje čaro.
Neskôr prišli diskmany – elegantnejšie, ale náročnejšie na pohyb. Stačilo silnejšie trhnutie a CD preskočilo, no aj tak sme ich nosili so sebou, aby sme mohli počúvať obľúbené albumy po ceste do školy či na výlet. Vreckové rádiá boli ďalšou kapitolou – stačilo naladiť správnu frekvenciu a svet zrazu znel úplne inak.
Tieto zariadenia nás naučili vážiť si hudbu – nebolo to len o tom, čo si pustíme, ale ako to počúvame. Nosili sme si svoje obľúbené piesne všade so sebou, aj keď len po zopár kusoch, a každá z nich mala silu spraviť deň výnimočným.