Neexistovali emoji, ani „seen“ – len papier, pero a búšiace srdce. Prvé lásky kedysi vznikali pomaly, no o to silnejšie – a často sa niesli v rukopise plnom pravých emócií.
Napísať ľúbostný list bola odvážna vec. Zvoliť správne slová, ozdobiť list nálepkami, zložiť ho ako origami srdce a potajomky ho podstrčiť – to všetko patrilo k láskam nášho detstva a mladosti. Listy boli úprimné, ručne písané, plné básničiek alebo len jednoduchého: „Máš ma rád/ráda? Áno – Nie – Neviem.“
Neexistovalo spätné mazanie ani autocorrect – len čisté vyznanie, ktoré sme si často schovávali roky v krabičke od topánok. Odpovede sa čakali niekedy dni, niekedy týždne, no trpezlivosť bola súčasťou kúzla.
Táto pomalá romantika mala v sebe niečo vzácne – bola tichá, ale intenzívna. A hoci dnes vyznania prichádzajú v správach, papierové listy ostávajú dôkazom, že niekedy sú najkrajšie city napísané modrým perom na linajkovom papieri.