Letá voňali po ríbezliach, uhorkách a marhuliach. V časoch, keď sa v záhrade nepestovalo pre trend, ale pre chuť, boli domáce zaváraniny pokladom špajze.
Babičkine ruky vedeli presne, kedy je správny čas na zber. Všetko sa využilo – ovocie, zelenina, bylinky aj posledné plody zo záhonu. V kuchyni sa potom varili sirupy, miešali džemy a do pohárov sa ukladali uhorky, kompóty či lečo na zimu.
Zaváranie bolo rituálom, ktorý prebiehal celé leto. Vzduch voňal po octe, cukre, kôpri a spomienkach. Poháre sa starostlivo ukladali do špajze – každá zaváranina mala svoj štítok, a niekedy aj svoju „strážkyňu“, ktorá sledovala, či sa míňajú príliš rýchlo.
Záhradkárčenie a zaváranie nebolo len o úrode, ale o láske. O trpezlivosti, s ktorou sa každé rajča opatrovalo, aj o radosti, keď sa v zime otvoril pohár s vôňou leta. A hoci dnes kúpime všetko hotové, chuť babkiných domácich dobrôt zostáva nenahraditeľná.