Neexistovali tablety, slúchadlá ani klimatizácia – no napriek tomu bolo cestovanie vlakom jedným z najväčších zážitkov leta. Kupé bolo náš svet a krajina za oknom film, ktorý nikdy nenudil.
Cestovanie vlakom s rodičmi znamenalo začiatok dobrodružstva. Kufre boli ťažké, stanice hlučné a lístky pomaľované pečiatkami. Po nástupe do vozňa sme si hľadali „to naše“ kupé – najlepšie pri okne.
Na malom stolíku sa rozložili chlebíky s vajíčkom, čaj z termosky a nejaká tá sladkosť. Hralo sa pexeso, kreslili sme si, alebo len tak pozorovali, ako ubiehajú polia, lesy a stanice s čudnými názvami.
Každé kupé bolo malý svet – s vôňou cestovania, šušťaním novín a občasným rozhovorom s cudzím spolucestujúcim, ktorý nám ponúkol cukrík. A hoci dnes cestujeme pohodlnejšie, spomienky na tie vlakové letá zostávajú – rovnako ako ten zvuk klopkajúcej koľaje, ktorý nás jemne uspával.