Vtipy sa kedysi šírili ústne, z lavice do lavice, z detskej izby až k nedeľnému obedu. A ten, kto vedel najviac vtipov, bol hviezdou každej spoločnosti.
Pamätáte si ešte, ako sme si vymieňali vtipy na papierikoch počas vyučovania? Alebo keď sa čítali vtipné rubriky v časopisoch a vystrihovali tie najlepšie kúsky? V čase bez memečiek a internetových fór mal vtip silu rozosmiať celú triedu aj babku pri nedeľnej polievke.
Každý mal ten „svoj najlepší“, ktorý vytiahol, keď bolo treba zlepšiť náladu. Či už to bol krátky suchý fór, dlhší príbeh so štipkou absurdna alebo zlatá klasika o policajtoch, blondínkach a zverolekároch – smiech spájal.
Dnes máme humor na dosah ruky, ale ten starý dobrý vtip vyrozprávaný s nadšením a pointou v správny čas má stále svoje miesto. Tak si dnes jeden povedzte – len tak, pre radosť. Lebo smiech nie je len liek, je aj krásna spomienka.