Detstvo v lete sa často začínalo sadnutím na bicykel. Nepotrebovali sme plán ani cieľ – stačil deň bez školy a pocit vetra vo vlasoch.
Bicykel bol viac než len dopravný prostriedok – bol symbolom slobody. Stačilo prehodiť tašku s malinovkou cez plece, zaviazať šnúrky a vyraziť. Či už na lúku za dedinou, k potoku, do susednej ulice alebo len tak – krúžiť po dvore.
Zasúťažilo sa, kto ide najrýchlejšie, kto prejde najviac bez rúk alebo kto zvládne „jazdu na zadnom“. Kolená boli často odreté, ale srdce plné. Bicyklovanie nebolo o výkone, ale o zážitku – o priateľoch, smiechu a objavovaní každého kúta okolia.
Dnes často deti jazdia na elektrických kolobežkách a zdieľaných bicykloch, ale tá spomienka na svoj prvý vlastný bicykel – často zdedený a doškrabaný – zostáva navždy. Lebo práve vtedy sme mali pocit, že celý svet je náš.