Nedeľa večer mala svoj rituál – pyžamá, čaj, deka a televízia, ktorú pozerala celá rodina.
Boli to časy, keď sa program v televízii neprispôsoboval nám, ale my sme sa prispôsobovali programu. Čakali sme celý týždeň na obľúbený film, rozprávku alebo reláciu, ktorá sa začínala o siedmej a ktorú „bolo treba stihnúť“.
Obývačka sa premenila na malé kino – zhaslo sa svetlo, vytiahli sa deky, urobil sa čaj alebo kakao. Deti sedeli na zemi, rodičia na gauči, a keď prišiel reklamný blok, bol čas na rýchlu debatu alebo výlet do chladničky.
Nebola to len televízia – bol to spoločný čas, smiech pri komédiách, napätie pri detektívkach a spoločné komentovanie deja. Aj keď obraz nebol HD a zvuk niekedy šumel, ten pocit blízkosti bol skutočný.