Kým dnes darčeky objednávame na pár kliknutí, kedysi sme ich vyrábali sami – a práve v tom tkvie ich čaro.
Vyrobené pohľadnice, papierové kvety, háčkované dečky, náramky z bavlniek, obrázky s venovaním či zarámované kresby – to všetko boli poklady, ktoré sme darovali z lásky. A obdarovaný ich chránil ako najväčší poklad.
Deti trávili hodiny strihaním, maľovaním, lepením či šitím, len aby potešili mamu, babku alebo pani učiteľku. Darčeky síce neboli dokonalé, ale boli jedinečné – plné snahy, trpezlivosti a úprimnosti.
Na poličkách či v škatuliach sa ešte aj dnes nájdu takéto spomienky – trochu ohnuté, trochu vyblednuté, no stále krásne. Pripomínajú, že niekedy stačil kúsok papiera, šnúrky a fantázie na to, aby vzniklo niečo, čo zahreje pri srdci.
Lebo vlastnoručne vyrobený dar nehovoril „stálo to veľa“, ale „záleží mi na tebe“. A na to sa nezabúda.