Ešte pred voňavými pekárňami na každom rohu sa chlieb miesil a kysol priamo v kuchyni. Každá pec prinášala nezameniteľnú vôňu, ktorá dokázala prebudiť celú ulicu.
Misu s kváskom si gazdiné strážili ako rodinný poklad. Ráno zakvasili, poobede premiesili a večer už prvá kôrka jemne pukala pod nožom. Recepty sa dedili, no oko a ruka vždy rozhodli, či treba ešte štipku múky alebo pár kvapiek vody.
Pečenie chleba bolo rituálom – v kuchyni vládlo teplo z pece a tiché napätie, či bochník krásne vyskočí. Deti sledovali, ako sa z hrudy cesta stáva chrumkavý zázrak, a nevedeli sa dočkať prvého horúceho kúska potretého maslom.
Voňavý chlieb vydržal celý týždeň; keď začal tvrdnúť, menil sa na praženicu, žemľovku či strúhanku – nič nevyšlo nazmar. A aj keď dnes pečivo kúpite na pár krokov, chuť domáceho bochníka zo samostatne vychovaného kvásku, s prasknutou kôrkou a malým podpisom múky na rukách – tú nenahradí žiadny regál.