Stačilo pár kociek plastu, vedierko a slnko nad hlavou – a o zábavu bolo postarané. Pieskovisko bolo svetom bez hraníc, kde vládla fantázia a kamarátstvo.
Deti si stavali hrady, piekli pieskové koláče a kopali tunely s takým nasadením, ako keby išlo o záchranu sveta. Každý donesený autíčkový vyklápač, lopatka či zaprášená bábovka bola cenným nástrojom vo veľkom pieskovom projekte.
Na pieskovisku sa zabúdalo na čas. Rodičia sedeli na lavičkách a deti si medzi sebou dohadovali pravidlá, delili sa o formičky alebo súperili o najväčší koláč. Zrnká piesku sa síce dostali úplne všade – do topánok, vlasov aj za tričko –, ale nikomu to nevadilo.
Detské ihriská aj dnes hrajú všetkými farbami a sú plné preliezok, no pieskovisko má stále svoje nezameniteľné čaro. Je to miesto, kde sa rozvíja fantázia, učí trpezlivosť a vznikajú prvé priateľstvá. A kto si raz postavil pieskový hrad, ten vie, že šťastie môže byť aj z piesku.