Boli časy, keď neexistovali správy cez aplikácie a selfie pri mori. Dovolenka sa zhmotňovala v pohľadnici – s pečiatkou, ručne písaným pozdravom a kúskom srdca pre tých, čo ostali doma.
Na dovolenkách sa kedysi písali pohľadnice takmer povinne. V stánkoch sme starostlivo vyberali tú najkrajšiu – s majákom, plážou alebo miestnym trhom. Následne sme ju vypisovali v tieni borovice alebo pri káve na terase. Drobné vreckové padlo na známku a o niekoľko dní (alebo týždňov) pristála v poštovej schránke adresáta.
„Pozdravujeme z Jadranu, voda je teplá a modrá ako na obrázku,“ stálo často na pohľadnici, ktorá mala len pár riadkov, ale veľa významu. V dobe, keď digitálne pozdravy miznú v notifikáciách, má takýto papierový dôkaz spomienky zvláštne čaro – a veľa z nás si ich dodnes schováva v šuplíkoch ako poklady z minulosti.