Letné kino nebolo len o filme. Bolo to o atmosfére, šume stromov, vánku vo vlasoch a spoločných večeroch na deke. Spomienka na to, keď sa svet zastavil pod hviezdami a všetci sme sa dívali jedným smerom – na plátno.
Filmové večery pod holým nebom patrili k letu rovnako ako malinovka v plastovom pohári či šuchot trávy pod dekou. Premietačky bzučali, plátno sa napínalo medzi stromami alebo na stenách kultúrnych domov. Ľudia si nosili vlastné stoličky, deky, niekedy aj šumienky či pukance v sáčkoch.
Aj keď zvuk nebol dokonalý a obraz niekedy poblikával, čaro týchto premietaní bolo v spoločnom zážitku. Prvý film s kamarátmi, prvé držanie sa za ruku, prvé nočné návraty domov. Letné kino bolo sviatkom pokoja, radosti a filmov, ktoré si možno nepamätáme detailne, no pamätáme si ten večer.