Kým dnes vládnu fast fashion reťazce, kedysi sa móda tvorila doma. Z kúskov, ktoré prešli generáciami, z látok vyberaných s láskou a z rúk, ktoré vedeli so strojom aj bez neho zázraky.
Šijací stroj mal v mnohých domácnostiach čestné miesto. Možno nebol najmodernejší, ale vedel vykúzliť všetko – od záster až po plesové šaty. Látky sa nevyhadzovali, ale starostlivo odkladali „na niečo“. Kabáty sa dedili, upravovali, skracovali. Nohavice sa prešívali z otcovských na synovské. A keď sa na niečo ušilo z celkom novej látky, bol to malý sviatok.
Mamy, staré mamy či tety boli zároveň krajčírky, dizajnérky aj stylistky. A tie šaty, čo nám ušili, boli originál – jediné na svete. Niektoré z nás si v nich išli pre vysvedčenie, iné pre prvý bozk. A hoci občas trochu škrabali alebo tlačili, boli naše.
Šitie nebolo len o odeve. Bolo o starostlivosti, kreativite a láske k detailu. A keď sa niečo podarilo zachrániť len tak – ihlou, niťou a trpezlivosťou – pocit víťazstva bol lepší než akákoľvek značka.