Nedeľa mala svoju vôňu – vývaru s rezancami, pečeného mäsa a koláča, ktorý sa chladil na okne.
Každá generácia má svoje nedeľné spomienky – a väčšina z nich sa točí okolo stola. Už od rána sa domom šírila vôňa cibule na oleji a vývaru, v ktorom bublala kosť a zelenina zo záhradky. V kuchyni to syčalo, klokotalo a hrialo – niekedy aj dve-tri hodiny.
Na stole sa objavil biely obrus, nerezové príbory a poháre, ktoré sa cez týždeň neschovávali. Obed mal svoj poriadok: polievka, hlavné jedlo, dezert – často niečo, čo sa pieklo v sobotu, aby sa v nedeľu už len krájalo.
Sedelo sa spolu. Rozprávalo sa. Niekedy sa aj mlčalo, ale vždy sa jedlo spoločne. Nešlo len o jedlo – šlo o rytmus, o zastavenie, o čas, ktorý patril rodine. Aj preto sa na nedeľný obed spomína tak nostalgicky – nebol to len tanier, bol to moment pokoja a blízkosti.