Keď sa zatvorili školské brány a slnko ohrialo asfalt, dvory ožili. Detský smiech sa niesol medzi panelákmi, loptu vystriedala švihadlová riekanka, a večeru ohlasoval až krik mamy z balkóna.
Naši rodičia nemuseli vymýšľať program – detstvo sa žilo vonku. Dvory, pieskoviská a predzáhradky sa stali ihriskami, ktoré nebolo treba rezervovať. Hrala sa vybíjaná, naháňačka, guma, škôlka, slepá baba či skrývačka. Stačilo pár kried na asfalt a rozbehnuté nohy.
Deti sa spájali naprieč vekmi – staršie učili mladšie, každý mal svoju rolu. Niekto vedel presne, ako “ísť cez gumu”, iný bol najlepší stratég v schovávačke. Pravidlá sa dohadovali na mieste a rešpektovali viac ako tie školské.
Letné dni utekali medzi stromami a panelákmi, a domov sa nechodilo podľa hodín, ale keď sa rozsvietili lampy. Spomienky na tieto hry zostávajú navždy – rovnako ako škrabance na kolenách a prvé priateľstvá na dvore.