Dnešné kávovary na kapsule, automatické pákové stroje či bezchybný latte art sú super… ale spomínate si na kávu od babky? Varenú cez socku alebo v džezve, bez technológií?
Varenie kávy kedysi nebolo otázkou jedného gombíka. Bola to rutina, ktorá mala svoj šarm. Začínalo sa mletím zrnkovej kávy v starom mlynčeku – ten zvuk bol neklamný signál, že sa niečo chystá. A potom prišla na rad „socka“ – plátenné sitko alebo gáza, ktorá prežila viac káv než niektoré hrnčeky.
Alternatívou bola džezva – malý kovový hrnček s rúčkou, ktorý často končil prevarený až po okraj, lebo niekto zabudol, že káva sa nevarí, ale iba raz prevrie. No aj tak chutila výborne.
Neexistovalo „flat white“ ani „cold brew“, ale káva bola silná, voňavá a podávala sa s kockou cukru a sušienkou, čo vždy zostala trochu mäkká z vlhkej špajze.
V tých časoch bola káva viac než nápoj – bola pozvánkou na rozhovor, dôvodom sadnúť si. A hoci dnes máme baristov a moderné espresso stroje, vôňu kávy „po starom“ si pamätá každý, kto ju raz ochutnal.