Dnešné moderné ihriská sú bezpečné, farebné a certifikované. Ale spomínate si na tie staré medzi panelákmi? Pieskovisko, kde sa tvorili bábovky aj prvé kamarátstva, hrdzavý kolotoč, ktorý sa krútil až do závratu, a betónový raketoplán, čo nás vozil až na Mesiac.
Panelákové ihriská boli svetom, kde sa fantázia nemusela krotiť. V strede sídliska, často medzi vežiakmi a s výhľadom na sušiace sa prádlo, stála betónová loď, raketa alebo tank. Nešlo o žiadny dizajnérsky zázrak – len kusy betónu a železa – ale v našich očiach to boli monumenty dobrodružstva.
Pamätáte sa na kovové preliezačky, ktoré pálili v lete a v zime boli šmykľavé ako ľad? Alebo na „vaňu“ z betónu, ktorá bola šmykľavkou, bunkrom aj miestom na „varenie“ pieskových polievok?
Hrať sa chodilo bez mobilov a bez helmy – s odretými kolenami a s celodenným programom, kde jediným budíkom bol hlas mamy z okna: „Domov, večera je!“ A kto mal loptu, bol kráľ.
Niekde hlboko v nás ešte vždy žije spomienka na ten starý hrdzavý kolotoč, ktorý sa nikdy nezastavoval – a na detstvo, ktoré sa vtedy tiež zdalo nekonečné.