Kedysi sme sa radi hrali na to, čo sme videli u dospelých. Detský kufrík s „nástrojmi“, umelý telefón a plastové potraviny boli vstupenkou do vlastného sveta fantázie.
Detská izba, dvor alebo obývačka sa na pár hodín menili na ordináciu, reštauráciu alebo obchod. Hranie sa na doktorku znamenalo starostlivo obviazať medvedíkovi labku, pri hre na kuchárku sme miešali „polievku“ z trávy a piesku a ako predavačky sme predávali všetko – od kamienkov po lístky.
Tieto hry neboli len zábavou – boli aj prípravou na dospelý život. Pomáhali rozvíjať empatiu, reč aj sociálne zručnosti. A možno práve vďaka nim dnes mnohí z nás vedia variť, predávať s úsmevom alebo podať pomocnú ruku.