Pre mnohých z nás boli školské zošity miestom, kde sa učivo miešalo s kreativitou a snami. Kto nezažil, nepochopí. Klasický školský zošit mal síce slúžiť na zápisy z hodiny, ale v skutočnosti bol často plný farebných titulkov vystrihnutých z časopisu Bravo Girl, zalepených fotiek obľúbených spevákov alebo seriálových hercov.

Predná aj zadná strana zošita boli ako galéria – výzdoba sa pravidelne menila podľa nálady či aktuálneho idolu. Každá spolužiačka mala vlastný štýl: niektoré písali „kaligrafiou“ cez celú stranu, iné si kreslili do okrajov alebo si robili zoznam obľúbených pesničiek v pravom dolnom rohu.

A potom tu boli tajné denníčky – malé zošitky schované v najtajnejšom priečinku tašky, so zámkom. V denníčkoch sa písali verše, riešili sa „vážne vzťahy“, kreslili sa srdiečka a značili sa dátumy, kedy sa „na mňa pozrel“.

Časť školského života sa teda neodohrávala len na hodinách matematiky, ale medzi riadkami zošitov, kde sa prepájala školská realita so svetom fantázie, priateľstiev a emócií.