Obývačka niekdajších bytov mala svoj špecifický šarm. Dnes by interiéroví dizajnéri možno zaplakali, ale pre mnohých z nás to bol teplý domov plný rodinných spomienok. Dominantou miestnosti bola obývačková stena – mohutná zostava skriniek a políc, ktorá zaberala celú stenu a skrývala všetko od pohárov po tajne uskladnené sladkosti.

V rohoch miestnosti často stála gýčová soška – labute, jeleň, porcelánový párik v tanci alebo exotická tanečnica. Čím viac pozlátka, tým väčší efekt. Na čestnom mieste nechýbala krištáľová váza ani súprava pohárov, ktorá sa nesmela používať len tak hocikedy – iba pre návštevy „z lepšieho sveta“.

Na oknách viseli ťažké zamatové závesy, ktoré ladili s kobercami a prehozmi. A na konferenčnom stolíku ležal háčkovaný obrúsok, pod ktorým sa často ukrývali ovládače alebo televízny program z novín.

Tieto obývačky možno neboli z časopisu o bývaní, ale mali svoju dušu. Boli miestom rodinných osláv, štedrovečerných večerí aj nedeľných chvíľ pokoja s kávou a vanilkovými rožkami.