Jeseň aj leto na dedine sa často spájali s vôňou dymu a praskotom ohňa. A práve v pahrebe sa skrývala dobrota, ktorú milujú celé generácie – pečené zemiaky so spálenou šupkou.
Nie je nič jednoduchšie a pritom tak čarovné, ako hodiť pár zemiakov do pahreby a čakať, kým sa pod vrstvou popola a uhlíkov premenia na voňavú pochúťku. Deti ich vyťahujú s čiernymi rukami a popálenými prstami, no každé sústo stálo za to. Šupka bola síce spálená, ale práve táto „nedokonalosť“ patrila k čaru celej dobroty.
Pečené zemiaky sa jedia s chlebom, cibuľou alebo len tak samotné – s chuťou, ktorú by ste márne hľadali v dnešnej modernej kuchyni. Je to nielen jednoduchý pokrm, ale aj rituál spájajúci rodinu či kamarátov pri ohnisku.