Jeseň má svoje čaro,. Najmä, keď vonku prší, kvapky bubnujú na okennú parapetu a v izbe sa čítajú rozprávky, ktoré zahrejú viac než deka.
Keď dni začínajú byť kratšie a vietor sa opiera do okien, prichádza sezóna domácej pohody. Deti sa schúlia do perín, rodičia otvoria knihu a začína sa čítanie – o princeznách, hrdinoch, či o zvieratkách z lesa. Vôňa čaju, praskanie radiátora a teplé svetlo lampy vytvárajú atmosféru, na ktorú sa nedá zabudnúť.
Niektoré knihy sú obľúbené natoľko, že sa čítajú stále dookola. Každý večer končí vetou: „Ešte jednu kapitolu, prosím.“ Ten pocit, keď niekto číta nahlas a slová ožívajú v tichu izby, má svoje nenahraditeľné kúzlo.
Jeseň praje práve takým chvíľam – keď sa spomalí svet, vonku šumí dážď a príbehy sa znova stávajú bránou do detstva.