Spomínate si na ten rituál, keď sa v obývačke stíšil hlas a celá pozornosť sa upriamila na malú obrazovku, kde deduško Večerníček rozsvecoval hviezdy alebo psíček s mačičkou piekli tortu? Pre mnohých z nás to nebola len televízna relácia, ale aj čas pokoja a istoty, že deň končí presne tak, ako má. Dnes, v dobe nekonečného prúdu informácií a digitálneho šumu, zisťujeme, že ten rozprávkový svet potrebujeme možno viac než kedykoľvek predtým.

Rozprávky nás totiž od detstva učili dôležitú pravdu – že hoci cesta môže byť kľukatá a plná prekážok, dobro má v sebe silu zvíťaziť nad zlom. Tento pocit nádeje a „dobrých koncov“ si v sebe nesieme aj do dospelosti, kedy nám v náročných chvíľach pomáha veriť v lepšie zajtrajšky. Je fascinujúce, ako v nás jediná melódia dokáže spustiť vlnu nehy a pripomenúť nám časy, kedy bol svet jednoduchý a spravodlivý. Návrat k rozprávkam nie je útekom z reality, ale návratom k hodnotám, na ktoré v dospelom svete občas zabúdame. Pretože v každom z nás stále žije to dieťa, ktoré túži po tom, aby sa nakoniec všetko na dobré obrátilo.

A aké rozprávky milovali naši moderátori? Náš Martin Chynoranský miloval takmer všetky večerníčky. Spomína si, že ako deti vždy čakali na to, aby si večerníček pozreli. Medzi jeho favoritov však patrí rozprávka Kubko a Maťko, ale aj ďalšie.

Dominika Dadíkova má tiež svoju srdcovku. Tým je rozprávka Jurošík a zemepán. Spomína si, že zbojník vychovával zemepána, bojoval proti nespravodlivosti a celé to bolo aj zábavné. Zhodnotila ju ako skvelú kreslenú rozprávku s výborným dabingom.

Petra Podkonická nám prezradila, že jej obľúbencom bola rozprávka Zajac a horár (Ako zajac prekabátil lenivého horára). Najlegendárnejší je pre ňu zajacov smiech, ktorý je nezabudnuteľný.

Milan Švikruha si vybral jednoznačne. Bola to preňho rozprávka Slávny lovec Pampalini. Spomínate si aj vy na kresleného lovca zvierat, ktorý nikdy nič neulovil, ale zvieratá s ním vždy nejako „vybabrali“?

Martina Záchenská mala tiež svojho favorita. Okrem večerníčkových klasík, ako bol Macko Uško, milovala aj rozprávku Starká, prosím ťa, príď! Bol to seriál plný humoru, ktorý ukazoval, že na hrdinstvo nikdy nie je neskoro.

Rasťo Orth spomína najradšej na rozprávky Rýchla rota Chipa a Dala a Káčerovo. Povedal, že bez nich si nevedel predstaviť sobotné ráno, bola to doslova jeho klasika.

A priznajme si – niektoré z nich by sme si s radosťou pozreli aj dnes.