Spomínate si na ten typický zvuk sobotného rána, keď sa po byte alebo dome rozľahlo hučanie starého vysávača a vzduchom sa niesla ostrá vôňa saponátu? Pre mnohých z nás to bol signál, že detské hry končia a začína sa boj s prachom. Dnes sa na to pozeráme inak. Moderný svet nám priniesol termín „decluttering“, no v podstate nejde o nič iné, než o starú dobrú očistu domova, ktorú praktizovali už naše mamy. Zisťujeme totiž, že chaos v zásuvkách sa často rovná chaosu v našom vnútri.

Keď triedime staré veci, utierame police alebo aranžujeme vankúše, nerobíme to len pre čistý byt. Robíme to aj pre pocit jasnosti a kontroly, ktorý nám vonkajší svet málokedy dopraje. Upratovanie sa stalo formou nejakej aktívnej meditácie, pri ktorej ruky pracujú a myseľ odpočíva. Je fascinujúce, ako dokáže vôňa čerstvo vypratých záclon a vyleštené zrkadlo okamžite zdvihnúť náladu a navodiť pocit nového začiatku. Sobotné upratovanie už pre nás nie je trestom, ale vedomým rozhodnutím urobiť si miesto pre nové zážitky.