Máj je mesiac lásky. Spomínate si ešte na svoje prvé školské lásky?
Pamätáte si na ten moment, keď sa v triednej knihe objavilo meno, pri ktorom sa vám rozbúšilo srdce? Prvé lásky zo školy nepotrebovali zložité randenie ani drahé večere. Stačilo, ak ste si v jedálni sadli k susednému stolu alebo ak vám dotyčný požičal gumu prípadne pastelky na kreslenie. Bolo to obdobie tajných lístočkov posielaných cez tri lavice, ktoré boli dôležitejšie než akákoľvek písomka z matematiky. Vtedy sme sa učili čítať nielen z učebníc, ale aj z reči tela.
Z tých najviac obyčajných pohľadov cez prestávku či z toho, kto koho vyprevadil po škole aspoň po najbližšiu zastávku. Hoci mnohé z týchto lások vyprchali spolu s posledným zvonením pred letnými prázdninami, zanechali v nás stopu. Naučili nás, aké to je niekoho obdivovať, ako chutí prvé sklamanie a akú moc má úsmev venovaný na chodbe. Možno tie vzťahy nevydržali do dospelosti, ale ich úloha bola iná – naučiť nás cítiť.