Spomienka na detstvo, keď naše prsty boli žlté od mlieča a na hlave sme nosili pletené vence
Pamätáte si na tú sústredenosť, s akou sme vyberali tie najdlhšie a najpevnejšie stonky púpav na lúke? Púpavový veniec bol naším prvým dizajnérskym kúskom. Sedeli sme v tráve, kolená zelené od trávy a prsty pomaly žltli, ako sme jednu stonku obkrúcali okolo druhej. Museli sme do toho dať veľa trpezlivosti, pretože, ak ste príliš potiahli, dutá stonka praskla a museli ste začať odznova. Ale ten výsledok, keď nám čerstvo upletená, ťažká a chladivá koruna sadla na hlavu, cítili sme sa ako vládcovia celého sveta.
Dnes, keď vidíme deti na lúke so žltými korunkami, nevidíme len hru. Vidíme v tom spomienku na tie krásne bezstarostné časy. Je to aj dnes naša pripomienka toho, že najväčšie poklady netreba hľadať v obchodoch, ale v kúsku voľného času stráveného uprostred rozkvitnutej lúky.