Kritizovanie sa nepočúva ľahko, ale môže byť pre nás veľmi užitočné. Napriek tomu máme v povahe reagovať agresívne, alebo sa začneme obhajovať. Pritom stačí dobre počúvať a rozpoznať (pre nás) rozhodujúce informácie.
Mozog je na kritiku háklivý
Psychológ John Cacioppo z Chicagskej univerzitytvrdí, že v mozgu existujú odlišné kruhy na spracovanie pozitívnych a negatívnych informácií. Mozog reaguje na negatívne podnety citlivejšie ako na tie neutrálne. Čo to v praxi znamená? Ak nevyhodnocujeme niečo ako pozitívne, náš mozog to automaticky vygeneruje ako kritiku. Lenže často sa stáva, že nás druhí nemajú v pláne uraziť či kritizovať.
6 krokov ako spoznať kritiku a urážky
- Spozornieť by ste však mali vtedy, ak vás ten, ktorý vás kritizuje, nepoužíva opodstatnené argumenty. Vtedy jeho slová vystihujú jeho samotný problém, čiže hovorí o sebe.
- Ak vám niekto niečo vyčíta, nemožno to vždy považovať za konštruktívnu kritiku – tá by vás predovšetkým mala dostať do bodu, v ktorom by ste mali zmobilizovať svoje sily.
- Ak sa naučíte reagovať na kritiku slovami: Chápem. Budem sa snažiť na tom popracovať – ste na dobrej ceste. Sebakritika vám potom otvorí dvere k tomu, že sa budete zlepšovať v tom, čo ste podcenili.
- Dôležité je tiež rozpoznať druh kritika. V prípade, že vám chce pomôcť – tak sa snaží podávať návrhy na zlepšenie. Ak však často len potvrdzuje vašu neschopnosť, ide mu zosmiešnenie vašich slabých stránok.
- Konštruktívna spätná väzba sa môže stať silným hnacím motorom. Vďaka nemu zefektívňujeme svoje výkony, skvalitňujeme svoje vzťahy a rozhodne sa stávame lepšími. Bolestná kritika nás učí rozpoznávať naše chyby a následne ich odstraňovať.
- Kritika má zmysel len vtedy, ak je vítaná a prichádza od osoby, ktorú druhá strana považuje za autoritu.

Zdroj: prezenu.sk