Dnes by sme sa bez leukoplastu pri malých zraneniach nezaobišli, k jeho objaveniu stačil láskavý manžel so snahou pomôcť nielen svojej žene.
K vynálezu náplastí prišlo až v roku 1920. Earle Dickson v tom čase pracoval pre zdravotnícku a kozmetickú spoločnosť a jeho žena Josephine sa starala o domácnosť. V plnom vyťažení si často spôsobovala rôzne poranenia a popáleniny, ktoré jej manžel v noci ošetroval tak, že jej na rany priložil vatu alebo gázu a tú jej prilepil páskou.
Jedného dňa Earle dostal nápad – nastrihal Josephine kúsky gázy vopred a popriliepal ich v intervaloch na dlhý kus pásky. Josephine tak stačilo kedykoľvek počas dňa kúsok pásky odstrihnúť a ošetriť sa sama. Neskôr sa obaja zhodli, že tento nápad by pomohol viacerým ľuďom a tak to Earle prediskutoval so svojim šéfom. Krátko na to sa leukoplasty začali masovo vyrábať a predávať pod známou značkou. Earle bol za tento vynález povýšený na pozíciu viceprezidenta spoločnosti až do roku 1957, kedy odišiel do dôchodku.