Napríklad náš Martin. Kedysi dávno mal svoje pekné malé autíčko. Mal ho naozaj rád a staral sa oň priam vzorne. Dokonca ho nedával ani „na kefy“ – do tých umývačiek pri benzínkach, aby mu nepoškriabali lak.

Staral sa, jazdil zodpovedne a predsa. Na Prístavnom moste mu auto niekto zrušil zozadu. Na totálku. Potom si už pri druhom aute povedal, že na to kašle. Bude sa k tomu autu správať normálne ako k autu.

Dominikin frajer je umelec. Potrpí si na tom, aby nábytok k sebe nejako zapasoval. Majú teda svetlý gauč. A dve malé deti. Každý deň pribudne nejaký nový fľak. Bodaj by nie, keď malý Teo zoberie do úst krupicovú kašu a ústa si ide vytrieť rovno o sedák. Dominika to ako tak zvláda. Jej Peťo sa ale stále rozčuľuje, že aha, ďalší fľak.

Písal aj Vlado. Kúpil si nový telefón. Drahý jak šľak. Staral sa oň vzorne asi pol roka. Potom mu vypadol z ruky. Zadná strana celá doškriabaná. Do mesiaca mu padol znova, praskol celý displej. A tak teraz chodí s telefónom v špeciálnej kryštálovej edícii.

Na čo ste takto citliví vy? A napriek tomu nepomohlo? Dajte vedieť hneď teraz.