Už čoskoro možno dáme zbohom skleneným mrakodrapom
Hoci sú tieto budovy trendy a moderné, klimatické zmeny im neprospievajú.
Dnes len ťažko nájdeme veľké mesto bez vysokých presklených mrakodrapov. Hoci vyzerajú moderne a atraktívne, prinášajú viac nevýhod ako výhod. Odhliadnuc od problémov s parkovaním alebo zatieňovaním okolia treba myslieť na jednu zásadnú vec. Presklené výškové budovy majú totiž tendenciu prehrievať sa, čo takmer všetci riešia klimatizáciou. Tá ale produkuje emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatické zmeny.
Viacerí poprední architekti a inžinieri vyjadrili nespokojnosť s neustálou výstavbou mrakodrapov, dokonca niektorí vyžadujú zastavenie a zákaz ďalších stavieb. Argumentujú práve prehrievaním budov a následným nadmerným užívaním klimatizácie s negatívnym dopadom na ovzdušie. Odborníci odhadujú, že 40% emisií oxidu uhličitého pochádza z výstavby, prevádzky a búrania mrakodrapov, pričom až 14% z toho tvorí užívanie klimatizácie v nich.
Aj samotní výrobcovia klimatizačných jednotiek majú obavy. Prístroje sú totiž nastavené tak, aby udržali vnútornú teplotu zhruba o 7 stupňov nižšiu ako vonkajšiu, ale používaním klimatizácie sa práve vonkajšia teplota stupňuje. Je to teda taký začarovaný kruh. Momentálne architekti a inžinieri pracujú na novom type výškovej budovy, ktorý by vyžadoval menej energie na svoju prevádzku. Na takú budovu si ale ešte počkáme.
