Smog má silu vyfajčenia celej škatuľky cigariet.
Pľúcne ochorenia sa vyskytujú čoraz častejšie aj u nefajčiarov. Môže za to ovzdušie.
Smog predstavuje veľmi rôznorodú zmes škodlivých látok v ovzduší, ktorá sa tvorí nad veľkomestami alebo priemyselnými centrami za určitých podmienok, akými sú vhodný reliéf krajiny (kotlina), hmla, bezvetrie, vysoká relatívna vlhkosť a teplotná inverzia. Spomenuté podmienky znemožňujú rozptyl škodlivín. Najvýraznejšie sa na vzniku smogu podieľajú priemyselne exhaláty, výfukové plyny motorových vozidiel a produkty ich vzájomných reakcii. V mestách a priemyselných oblastiach znečistenia vzniká kombináciou spaľovacích procesov a klimatických faktorov.
Nedávny vedecký výskum sa zameral na dôsledky smogu na pľúcach. Jeho prioritou bol tzv. emfyzém („rozdutie“) pľúc, čo je vlastne trvalé, abnormálne rozšírenie dýchacích ciest, ktoré je zvyčajne spojené s poškodením pľúcneho tkaniva, čo má potom za následok nadmerný obsah vzduchu v pľúcach.
Ak sa miera týchto škodlivých látok zvyšuje, môže sa stať, že emfyzém sa bude vyvíjať v nefajčiarskych pľúcach rovnako rýchlo ako u tuhého fajčiara. Vedci boli nepríjemne prekvapení aký výrazný vplyv na rozvoj emfyzému má znečistené ovzdušie. Pľúcne skeny opakovane potvrdili, že smog z ovzdušia má takmer rovnaké účinky ako fajčenie cigariet.
Problém znečistenia ovzdušia je už dnes vážnym globálnym ekologickým problémom, ktorého riešenie si vyžaduje radikálne riešenia.
