Na Slovensku sa s koledami stretávame v predvianočnom období. Koledy sa stali súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva.
Ako sa formoval vznik kolied? Ako vnímajú koledy v zahraničí?
Predpokladá sa, že koledy majú pôvod v Rímskej ríši. Oslavy nového roku v tej dobe označovali ako calendae. Z toho pochádza aj používanie tohto slova z rôznych národností a národov.
Slovania koledy väčšinou chápu ako ľudové piesne, ktoré sa spievajú pri veľkých cirkevných sviatkoch. Koledy majú bohatú tradíciu na Slovensku, v Česku, Bulharsku, Rusku a na Ukrajine.
V Srbsku sa koledy nazývajú koleda, v Slovinsku ich označujú ako kolednica. V susednom Poľsku majú koledy tiež veľkú popularitu. V Poľsku ich nazývajú rovnako ako u nás – koledy. U týchto národov môže byť význam tohto slova chápaný širšie a naopak užšie ako ho chápeme u nás. Rusi a Poliaci majú veľké množstvo kolied, ktoré nemajú ľudový pôvod. Tieto piesne boli skomponované. V Rumunsku koledy nazývajú colinda, vo Francúzsku tsalenda, v ďalekom Grécku je to zase kálanda.
Vianoce sa slávia po celom svete. Najznámejšie vianočné koledy a piesne boli preložené do mnohých jazykov. Medzi takéto najznámejšie sklady patrí Tichá Noc. Tichá Noc bola preložená do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818 a jej autormi sú Franz Xaver Gruber a Joseph Mohr.