Práca a súkromie nepatria dokopy

Muži majú zväčša tendenciu nemiešať prácu so súkromím, a tomu sa snažia prispôsobiť aj svoju komunikáciu. Preto sa svojich kolegov či obchodných partnerov pýtajú zväčša len na to, čo priamo súvisí s ich prácou. Zároveň, veľmi radi rozprávajú priamo a presne tak, ako to práve cítia. Samozrejme so všetkou úctou.

Ženy sú na tom trochu inak a nemajú problém pracovnú poradu začať slovami: ,,Ako sa máte?, resp. Aký ste mali deň?“ Inokedy zase dokážu nepriamym spôsobom naznačiť, čo by niekto druhý (muž), mal urobiť, bez toho, aby mu to priamo prikázali, napríklad „Och, ako je v miestnosti chladno.“

Môžu za to hormóny

Nie nadarmo sa hovorí, že človeka vo veľkej miere ovládajú hormóny, ktoré sa odzrkadlia aj na jeho spôsobe komunikácie. V prípade mužov, sa jedná o tzv. testosterón, ktorý robí ,,mužský jazyk“ priamy, niekedy až agresívny. U žien je to zase väzbový hormón ,,oxytocín,“ ktorý sa naplno prejaví aj počas tehotenstva alebo prípadného dojčenia.

Z dlhodobého hľadiska sa môže zdať, že kvôli týmto komunikačným rozdielom nie je možné, aby muži rozumeli ženám a opačne. Zároveň, je to však veľká výzva pre obe pohlavia, aby pri riešení svojich každodenných problémov či situácii, hľadali pomyselnú zlatú strednú cestu, ktorá ich dovedie k vzájomnej spokojnosti.