Ukázal to prieskum Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Prieskum sa robil prostredníctvom online dotazníkov. Zahrnutých do výskumu bolo 2357 výpovedí. Dotazníky boli dostupné od 18. do 26. marca.

Takmer dve tretiny respondentov v ňom pripúšťajú, že ich spôsob komunikácie so staršími členmi rodiny sa zmenil.

Vo zvyšnej tretine,nezmenený spôsob komunikácie spontánne opísali najmä muži. Viacero výskumov spoločnosti hovorí o takzvanej feminizovanej pandémii. Teda o tom, že jej dôsledky v oveľa väčšej miere doliehajú a budú doliehať práve na ženy.

Aj odpovede ľudí v prieskume naznačujú, že to boli viac ženy - dcéry, netere a vnučky, ktoré podľa ich vyjadrenia "zabezpečovali" aj väčšinu komunikácie so staršími.

Ako sa zmenil spôsob komunikácie?

Takmer tri štvrtiny respondentov opísali, že komunikácia so staršími členmi rodiny sa v období epidémie koronavírusu primárne sústredila na telefonovanie. V niektorých prípadoch príbuzní vytvorili vlastné komunikačné skupiny na online sociálnych sieťach.

V niektorých odpovediach ľudia vyjadrovali frustráciu z toho, že nemohli komunikovať so staršími príbuznými, ktorí žijú v domovoch sociálnych služieb.

Ako píšu autori výskumu, zdá sa, že pandémia nového koronavírusu len zviditeľnila jednu zo slabín v našej spoločnosti.
A tou je to, že ústavná starostlivosť o seniorov a aj zdravotne znevýhodnených sa často opiera o veľkokapacitné zariadenia, kde majú klienti len minimálny priestor pre individuálne plány a potreby.