Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti slovenských dejín.

Spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou.Tá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Štefánik sa venoval politike, no mal viacero ďalších záujmov. Bol to aj vedec, astronóm, a neskôr vojak. Prispel k formovaniu československých légií ktoré boli rozhodujúcim argumentom pre vznik Československa. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála. A od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl Slovenska in memoriam.

Narodil sa v Košariskách na myjavských kopaniciach. Formovalo ho evanjelické prostredie. Jeho otec Pavol Štefánik bol evanjelickým kňazom. Milan Rastislav Štefánik študoval najskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr v Šoproni a Sarvaši.

Pôvodne sa pripravoval na povolanie stavebného inžiniera. Neskôr ale prejavil záujem o astronómiu. Študoval ju v Prahe, na Univerzite Karlovej, kde v roku 1904 promoval. Tam sa zoznámil s Masarykom, ktorý na škole pôsobil ako profesor.

Ako čerstvý absolvent univerzity pricestoval v novembri 1904 do Paríža. V roku 1912 získal Štefánik aj francúzske občianstvo.

Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slnečného žiarenia a niektorých hviezd a tiež štúdiu infračerveného spektra. Pozoroval zatmenia Slnka, od roku sa 1905 zúčastnil na viacerých astronomických expedíciách na Mont Blancu, v Španielsku a ďalších miestach sveta. Jeho vzorom bol francúzsky astronóm a spisovateľ Camille Flammarion a tiež astronóm Jules Janssen.
Len v roku 1906 uverejnil Štefánik sedem vedeckých prác a valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti mu udelilo Janssenovu cenu.

Nasledovali ďalšie vedecké expedície (Alžírsko, Tunisko, Tahiti), ale tiež diplomatické misie, keďže Štefánik postupne prenikal aj do sveta diplomacie a politiky. Za úspešnú misiu v Ekvádore, ktorej cieľom bolo získať pre Francúzsko povolenie na výstavbu telegrafnej siete, udelila Štefánikovi francúzska vláda kríž Rytiera čestnej légie.

Po začiatku prvej svetovej vojny ako francúzsky občan narukoval. Vybavil si preradenie k letectvu, a zapojil sa do bojov na západnom fronte.

Keď 4. mája 1919 letel z Talianska späť na rodné Slovensko, jeho lietadlo sa zrútilo v zlých poveternostných podmienkach.
Stalo sa to neďaleko Ivanky pri Dunaji. Najznámejším je Štefánikovo krédo: "Veriť, milovať, pracovať."

Historický ústav Slovenskej akadémie vied, mesto Brezová pod Bradlom, občianske združenie Osobnosti Pod Bradlom a Múzeum Dušana S. Jurkoviča pri príležitosti 140. výročia narodenia M. R. Štefánika sprístupnili panelovú výstavu Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali.

Cieľom výstavy je zachytiť diplomatický život Štefánika s dôrazom na aktivity v Spojených štátoch amerických a jeho cestu do USA v lete v roku 1917. "Do Zámoria cestoval na francúzsky pas a jeho oficiálnym cieľom bolo získať zahraničných Slovákov a Čechov do západnej zahraničnej armády. Druhou, diplomaticko-politickou misiou bolo, aby krajanov v Amerike získal pre myšlienku spoločného štátu Čechov a Slovákov," uviedol pre TASR autor výstavy Slavomír Michálek.

Okrem Štefánika je na výstave predstavených šesť osobností z radov Slovákov - Štefan Osuský, Vladimír Svetozár Hurban, Juraj Slávik, Vladimír Martin Palica, Ivan Krno a Ján Papánek, ktorí pôsobili v československej diplomacii a nadviazali na prácu Štefánika.