Dnes oslavujú ženy na celom svete. Ako vznikla tradícia MDŽ?

Organizácia spojených národov (OSN) chce na jednej strane vzdať hold obrovskému nasadeniu žien na celom svete pri prekonávaní pandémie nového koronavírusu, na strane druhej poukázať na ich nerovnaké postavenie a nevyhnutnosť vytvárania vyrovnanejších podmienok v budúcnosti.

OSN poukazuje na to, že ženy stoja aj na čele boja proti ochoreniu COVID-19, či už ako zdravotné sestry, lekárky alebo vedkyne, ale napriek ich nasadeniu v prvej línii dostávajú vo všeobecnosti platy o 11 percent nižšie ako ich mužskí kolegovia.

Ženy sú stále nedostatočne zastúpené tiež vo verejnom živote a pri rozhodovaní, konštatuje OSN. Hlavami štátov a vlád sú v 22 krajinách a iba 24,9 percent poslancov národných parlamentov sú ženy. Aj rovnoprávnosť mužov a žien v podnikaní je stále len hudbou budúcnosti. Myslí si to 92 percent manažérok, ktoré sa zúčastnili na prieskume audítorskej spoločnosti KPMG, realizovanom na vzorke 675 manažérok z 52 krajín sveta.

Generálny tajomník OSN António Guterres kritizoval enormnú nerovnosť pohlaví v oblasti politiky i hospodárstva a vyhlásil, že 21. storočie sa musí stať "storočím rovnosti žien". Šéf OSN poukázal na chýbajúcu rovnosť medzi mužmi a ženami v mnohých oblastiach, ktorá je "ohromnou nespravodlivosťou našej doby a najväčšou výzvou pre ľudské práva".

Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich. Protestné pochody naberali postupne na sile a v roku 1908 tak pochodovalo ôsmy marcový deň ulicami New Yorku už 15.000 žien.
Prvý Národný deň žien sa konal v USA 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.

Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien v Kodani, ktorá sa konala v súvislosti so zasadnutím Druhej internacionály, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nasledujúcom roku, v nedeľu 19. marca, demonštrovali prvýkrát v európskych metropolách ženy za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca začala silnieť po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve v ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa pripomínal v roku 1921, o rok neskôr nadobudol už masový charakter.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.

Populácia žien na Slovensku má miernu prevahu

Pondelkový Medzinárodný deň žien (MDŽ) sa na Slovensku týka takmer 2.790.000 žien a dievčat. Ženy tvoria 51,2 percenta z populácie obyvateľov krajiny. Uviedol to Štatistický úrad SR.

Ženy majú v obyvateľstve miernu prevahu. Najvýraznejšie sa to prejavuje v Bratislavskom kraji, kde ženy tvoria 52,3 percenta obyvateľov. Naopak, najmenšia prevaha v početnosti žien nad populáciou mužov je v Prešovskom kraji, tvoria 50,5 percentný podiel obyvateľstva. Nadpolovičná väčšina žien (54,1 percenta) žije v mestách.

Dve najsilnejšie skupiny tvoria vydaté ženy a dievčatá, ide o 40,1 percenta zo všetkých žien, a slobodné ženy a dievčatá, čo tvorí podiel 39,2 percenta žien. Nasledujú vdovy s 10,9 percentným podielom a len o niečo menej je rozvedených žien, podiel 9,8 percenta. "So zmenami života v spoločnosti sa podiely podľa rodinného stavu menia, pred približne dvadsiatimi rokmi (v roku 2000) tvoril podiel rozvedených na ženskej populácii, len päť percent," spresnil Štatistický úrad SR.

Najvyšší podiel rozvedených žien z ich celkového počtu je v Banskobystrickom kraji, kde tvoria 12,1 percenta, na opačnej strane rebríčka je Prešovský kraj, rozvedené predstavujú len 6,9 percenta z populácie žien. Najviac vdov v ženskej populácii má Nitriansky kraj, 12,6 percenta z obyvateliek kraja, najmenej Bratislavský kraj, a to 9 percent.

Takmer dve tretiny (65,4 percenta) žien na Slovenku predstavujú ženy v produktívnom veku od 15 do 64 rokov. Najväčšiu skupinou z nich tvorili štyridsiatničky. Výraznejší rozdiel je však medzi seniormi, obyvateľmi vo veku 65 a viac rokov. Seniorky tvoria skoro pätinu ženskej populácie (19,5 percenta), je ich viac ako pol milióna, čo je o 200-tisíc viac ako seniorov - mužov.

"Takýto rozdiel spôsobuje najmä výrazne vyšší vek dožitia žien, ktorých stredná dĺžka života dosahuje 80,8 roka (dáta z roku 2019), pričom muži sa v priemere dožívali o takmer sedem rokov menej (74,3 roka). Za posledné dve dekády sa tento ukazovateľ v ženskej populácii na Slovensku zvýšil zhruba o tri a pol roka,"skonštatoval Štatistický úrad SR.

Za ostatných dvadsať rokov sa výraznejšie zmenila štruktúra žien podľa vekových skupín, podobne ako celého obyvateľstva, pretože obyvateľstvo Slovenska starne. Ubúda žien v predproduktívnom veku (do 14 rokov) a produktívnom veku (15 - 64 rokov) a pribúda senioriek, žien v poproduktívnom veku starších ako 65 rokov. "Ešte v roku 2000 bol podiel senioriek na ženskej populácii len 13,8 percenta a v súčasnosti sa približujú podielu 20 percent," dodal na záver Štatistický úrad SR.