Ústavu poslanci schválili 1. septembra 1992.

Schváleniu Ústavy SR 1. septembra 1992 predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament schválil 17. júla 1992, v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).

Ústava sa skladá z preambuly a deviatich hláv.

Je v nej zakotvené, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát a neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ústava pripomína, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach.

A základné práva a slobody sú neodňateľné a nezrušiteľné.

Predseda vlády Eduard Heger v príhovore ku Dňu Ústavy povedal:

"Ústava Slovenskej republiky je korunou nášho práva. Hovorí o našich hodnotách a určuje pravidlá v našej spoločnosti. Ak sa občania a štátne orgány budú správať tak ako to požaduje ústava, budeme žiť v slobodnej a spravodlivej krajine, kde vládne zákon. Budeme žiť v krajine, v ktorej zároveň prevláda duch tolerancie a spolupráce. Žiadna spoločnosť nemôže prežiť bez spolupráce. Ani tá naša."

Predseda Národnej rady Boris Kollár uviedol, že Slováci museli tvrdo a dlho bojovať o to, aby si svoj národný a štátny život mohli zariadiť podľa vlastných predstáv v podmienkach národnej slobody a demokracie. Slovákom sa podľa predsedu parlamentu dlhých 150 rokov nedarilo presadiť sa v konkurencii s okolitými národmi a zriadiť si vlastnú štátnosť.

"Politické zmeny, ktoré sa začali novembrom 1989, umožnili aj Slovákom v nových demokratických pomeroch uvažovať o novej forme štátnosti," skonštatoval Kollár.

Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že Ústava nás všetkých chráni pred možnou svojvôľou. Dodala, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992
sme sa nielen týmto aktom, ale najmä literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov - 1. januára 1993 – reálne vznikol. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Koaličné strany si v Deň Ústavy SR pripomenuli dôležitosť tohto základného zákona.

SaS nepovažuje za správne často meniť ústavu, no pripomína záväzky z programového vyhlásenia vlády.
Sme rodina pokladá zmeny ústavy za nevyhnutné vzhľadom na meniacu sa situáciu v krajine.
Strana Za ľudí je otvorená diskusiám o jej zmenách.

Mimoparlamentná strana Hlas-SD na Deň Ústavy prijala Deklaráciu 1. septembra. Líder strany Peter Pellegrini uviedol:

"Ústava Slovenskej republiky musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda. Je povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného zboru upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky."

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico tvrdí, že nikdy nebola Ústava SR pošliapavaná tak, ako v súčasnosti:

"Ústava Slovenskej republiky hovorí veľmi jasne o rovnosti. O akej rovnosti môžeme hovoriť, keď táto vláda vytvorila dve kategórie občanov. Zaočkovaný - maj všetko, nie si zaočkovaný, tak si občan druhej kategórie. Kde je sloboda rozhodovania, kde je dobrovoľnosť. Sloboda a dobrovoľnosť. To je základ modernej Ústavy Slovenskej republiky."