Hoci jeho vynálezy boli konštrukčne nepraktické, Papinovi nasledovníci na ich základe vylepšili parný stroj a tým prispeli k priemyselnej revolúcii.
Francúzsky matematik, fyzik a vynálezca Denis Papin okrem tlakového (Papinovho) hrnca opísal aj princíp nízkotlakového parného stroja a odstredivého čerpadla.
Narodil sa 22. augusta 1647 vo francúzskom meste Blois. Hoci jeho vynálezy boli konštrukčne nepraktické, Papinovi nasledovníci na ich základe vylepšili parný stroj a tým prispeli k priemyselnej revolúcii.
Papin, ktorý vyštudoval za lekára, ale nikdy sa tejto profesii nevenoval, bol istý čas asistentom holandského fyzika Christiaana Huygensa vo francúzskej metropole Paríži. V roku 1675 sa vybral do Londýna, kde si ho vybral za spolupracovníka anglický fyzik Robert Boyle.
V roku 1679 Papin vynašiel svoj tlakový hrniec, v ktorom pre tesnú pokrievku za zvýšeného tlaku skôr zovrela voda. Pozorujúc, že v hrnci tlak pary nadvihuje pokrievku, namontoval na ňu poistný ventil, ktorý patril neskôr k základnému vybaveniu parného stroja. Papin sám však nikdy žiadny parný stroj neskonštruoval.
Po piatich úspešných rokoch v Londýne bol Papin odmenený členstvom v anglickej Kráľovskej spoločnosti. Poverili ho založením vedeckej akadémie v talianskych Benátkach. Strávil tam dva roky a potom žil a bádal opäť v Londýne a neskôr v nemeckom Marburgu, kde na univerzite prednášal matematiku a fyziku.
Vedeckému bádaniu a konštruovaniu parných strojov sa venoval naďalej. Nemecký fyzik a filozof Gottfried Wilhelm Leibniz poslal v roku 1705 Papinovi náčrt parného stroja, skonštruovaného Angličanom Thomas Saverym. Náčrt Papina inšpiroval a jeho nasledovná práca vyústila do spisu Ars Nova ad Aquam Ignis Adminiculo Efficacissime Elevandam (1707, Nový spôsob pumpovania vody za použitia pary).
V roku 1709 zostrojil loď s parným kolesovým pohonom, ktorú mu však veslári v obavách o živobytie rozbili. Nešťastný Papin vyšiel na mizinu. Vrátil sa do Londýna, kde v biede zomrel pravdepodobne začiatkom roka 1712.
Zdroj: teraz.sk
Narodil sa 22. augusta 1647 vo francúzskom meste Blois. Hoci jeho vynálezy boli konštrukčne nepraktické, Papinovi nasledovníci na ich základe vylepšili parný stroj a tým prispeli k priemyselnej revolúcii.
Papin, ktorý vyštudoval za lekára, ale nikdy sa tejto profesii nevenoval, bol istý čas asistentom holandského fyzika Christiaana Huygensa vo francúzskej metropole Paríži. V roku 1675 sa vybral do Londýna, kde si ho vybral za spolupracovníka anglický fyzik Robert Boyle.
V roku 1679 Papin vynašiel svoj tlakový hrniec, v ktorom pre tesnú pokrievku za zvýšeného tlaku skôr zovrela voda. Pozorujúc, že v hrnci tlak pary nadvihuje pokrievku, namontoval na ňu poistný ventil, ktorý patril neskôr k základnému vybaveniu parného stroja. Papin sám však nikdy žiadny parný stroj neskonštruoval.
Po piatich úspešných rokoch v Londýne bol Papin odmenený členstvom v anglickej Kráľovskej spoločnosti. Poverili ho založením vedeckej akadémie v talianskych Benátkach. Strávil tam dva roky a potom žil a bádal opäť v Londýne a neskôr v nemeckom Marburgu, kde na univerzite prednášal matematiku a fyziku.
Vedeckému bádaniu a konštruovaniu parných strojov sa venoval naďalej. Nemecký fyzik a filozof Gottfried Wilhelm Leibniz poslal v roku 1705 Papinovi náčrt parného stroja, skonštruovaného Angličanom Thomas Saverym. Náčrt Papina inšpiroval a jeho nasledovná práca vyústila do spisu Ars Nova ad Aquam Ignis Adminiculo Efficacissime Elevandam (1707, Nový spôsob pumpovania vody za použitia pary).
V roku 1709 zostrojil loď s parným kolesovým pohonom, ktorú mu však veslári v obavách o živobytie rozbili. Nešťastný Papin vyšiel na mizinu. Vrátil sa do Londýna, kde v biede zomrel pravdepodobne začiatkom roka 1712.
Zdroj: teraz.sk